Most SNP – Národná kultúrna pamiatka? Poprava Prešporku.

Doba čítania: 3 min.

Ak by som niekedy chcel byť totalitný vodca, ktorý aj ďaleko po svojej klinickej smrti zanechá monument, postavil by som budúcu kultúrnu pamiatku. Dokonale rozdeľujúcu mesto fyzicky aj mentálne. Hovorím o Novom moste v Bratislave, ktorý niektorí zanovito budú volať jeho oficiálnym názvom “Most SNP – Národná kultúrna pamiatka”.

Trucovito ho odmietam volať Most SNP a to hneď z dvoch dôvodov: SNP si uctievame už námestím v centre mesta a uprednostňujem prirodzený ľudový názov pred nemorálnou syntetikou.

Práve rešpektovaním prirodzeného ľudového názvu sa hlásim k zbytku pôvodných obyvateľov starej Bratislavy. Prišelci, ktorých nijako nezatracujem, sa naformátujú na čokoľvek, teda aj na syntetický názov pochádzajúci z čias propangandy KSČ bez toho, aby ich trápili lokálne kultúrno-historické procesy a traumy.

Poprava Prešporku

Je nepochybné, že zľudovelý názov mosta sa odvíjal od jeho náprotivku – vtedajšiemu prvému, teda Starému mostu. Priniesol nepochybne nóvum v odvážnom, technicky a vizuálne zaujímavom prevedení.

Kultúrny však nebol a ani dodnes nieje jeho prienik historickým centrom. Bola to kultúrna poprava a násilná komunistická deflorácia histórie. Jediný kto mohol nad týmto epochálnym dielom jasať boli zas len komunisti a zvyšky náckov. Cieľom bolo definitívne skoncovať so židmi v Bratislave, zadupať zvyšky monarchie a zrovnať so zemou akýkoľvek majetok, kam by sa mohli teoreticky pôvodní vlastníci niekedy vrátiť čo i len v hmatateľných spomienkach.

Dnes si len ťažko vieme predstaviť, že po zverstvách vojny prišla namiesto úľavy ďalšia vlna ničenia a prenasledovania. Triedny nepriateľ číhal všade a kde náhodou nečíhal, tak si dákeho našli. Zničiť sa mal aj schátraný Bratislavský hrad.

Za záchranu Bratislavského hradu ho odmenili basou. Pifflove návrhy na rekonštrukciu hradu a podhradia narážali nielen na odpor papalášov, ale prekvapujúco aj jeho kolegov – architektov – na čele s renomovaným Emilom Bellušom.

Viac v článku Jozefa Sliackeho na blogu Denníka N

Čo sme čakali po 89-tom?

Myslím, že tak trochu naivne a nostalgicky sme čakali na návrat slušnosti. To, že tie veci nepohol nostalgický závan, už s odstupom času vieme.

Dnes už historická fotografia (titulka k článku) z mojej prvej edície pohľadníc zachytáva náladu a otázniky okolo podhradia. V meste vás ešte stále vítal komunistický nápis “Bratislava mesto mieru”, mladí umelci domaľovali pri Bibiane niekoľko prikrčených domčekov podhradia a novopečená meská polícia mala dohliadať na poriadok.

Prečo sa “Nový most” zas volá “Most SNP”?

Tragédiou našej spoločnosti je fakt, že sa nevieme rozlúčiť s komunistickou minulosťou. Názov mosta sa “de-normalizoval” v roku 1993 a meno “Nový most” si udržal až do predvolebného útoku Rosová – Ftáčnik. Primátor Ftáčnik svoju ľavičiarsku minulosť aspoň neskrýval, u Rosovej to zas musel byť kalkul, keďže kvórum Starého mesta tvorili v prevážnej väčšine veteráni spomínajúci na blaho päťročníc. Stačilo zavolať dychovku a karafiátové retro tanečky sa mohli začať.

“Hulvát, ktorý rozdupal podhradie a svoje dielo pokrstil krvou SNP – dostal kultúrne ocenenie.”

Ak si teraz niekto mieni povedať, že ako autor článku znesväcujem SNP, odpovedám takto: SNP prostredníctvom názvu mosta znevážili komunisti, hulvátstvom akým išiel po historickom centre, po kultúre obyvateľov dotknutej zbúranej časti a s následkami, ktoré ničia a rozdeľujú mesto dodnes. SNP si takýto sporný objekt nezaslúži. Ak sa majú niektoré časti miest pomenovať po SNP, rozhodne to majú byť miesta a objekty, ktoré nevnášajú konflikt.

Kultúrna alebo technická pamiatka?

Netreba mať titul ani umelecké cítenie. Na to, aby sme rozlíšili čo je technické a čo je kultúrne, stačí aj zdravý rozum. Ak chceme teda niečo chrániť, nazvime aj veci pravými menami – technická pamiatka.

Na autobusovom nástupišti pod mostom nemám ani dnes pocit kultúry, aj keď občas ju tam pár aktivistov zubami nechtami dotiahne. Barbarsky sme dokonca nechali čistiacu čatu zničiť vzácne hniezda belorítok. To že most má nízke zábradlia na schodoch, rozbité a zatekajúce piedestály, a že je permanentne osratý od holubov patrí k jeho #cooltúrnemu koloritu. A to, že nájomca UFO reštiky chcel postaviť na mieste dezolátneho schodiska niečo relatívne pekné už nemalo čo kompetentným vadiť, času na to aby to tam skultúrnili mali dosť .

Osobne by som sa k pojmom pamiatka prikláňal až keď sa k danej veci dáky čas prirodzene správame ako k pamiatke a zápis do zoznamu pamiatok bude už len následovať skutočné vnímanie. Budovanie povedomia o technickej alebo nebodaj kultúrnej pamiatke systémeom “teraz to zapíšeme a pleps vycvičíme neskôr” je ďalším kultúrnym šokom.

Ak je most teda oficiálne od mája 2018 kultúrnou pamiatkou, dopíšme teda na tento vulgárny zoznam aj Rímske hradné garáže.

Sarkofág Staromeská. Basta.

Nie je to ironické, ak zabetónované zvyšky domov podhradia ležia v sarkofágu pod cestou, ktorá odťala historické centrum od hradného vrchu, a ktorú nadrzovku voláme “Staromeská“?


Ďalšie zaujímavé články a diskusie:

Diskusia: Most SNP – bude Bratislavu naďalej rozdeľovať, či spájať?

Prečítané 143 x.

Pridaj komentár