Kávové kapsule sú aj napriek svojej asi 6-násobne vyššej cene stále vyhľadávanejším spotrebiteľským balením kávy. To, že sa nedajú recyklovať a skončia na skládke zatiaľ nikomu tlak nedvíha. Prečo ľudia milujú vyrábať odpad?
Vinu na spustenie kapsulového šialenstva by som najradšej hodil na americkú firmu Keurig Green Mountain, s nádherným zelene znejúcim názvom a sídlom v parádnom štáte Vermont. Ich prvé kapsule K-cup vyrazili na trh v roku 1998 a dobili pohodlie severnej Ameriky.
Spotrebitelia odrazu milujú možnosť, že sa nemusia babrať s mletou kávou, čistiť filtre a lyžičkovať porcie. Keurig im dal všetko v jednej kapsuli, ktorá po použití zíde z očí. A dal im zatiaľ najviac, okrem kávy sa do kapsulí môže dať čaj, kakao alebo iné instantné nápoje. navyše dosiahnete pomerne vysokú kvalitu domáceho či kancelárskeho espressa bez drahej mašiny a bez skúseností.
V roku 1976, Eric Favre, zamestnanec Nestlé, vynašiel a patentoval Nespresso system. Uvedenie na Švajčiarsky trh bolo spočiatku bez významnejšieho úspechu. Pokračujme však v bohapustom obviňovaní Nestlé Group a samozrejme zas američanov – herec George Clooney šmejdil okolo Nespresso mašinky keď bol na zimnej dovolenke v Chamonix. Na obkukaný biznis plán namotal zakladateľa Paypalu a vďaka jeho podpore sa do systému Nespresso zapojili aj ďalšie kávo-mašinové značky ako Krups, De’Longhi či Siemens.
Do veľkej trojky pridajme Lavazzu, ktorá svoju prvú kapsulu registrovala v roku 1983. Ich najnovší systém sa prdáva pod značkou A Modo Mio.
Na rozdiel od plastov, ktoré používajú mnohí konkurenti spoločnosti Nespresso, je hliník 100% recyklovateľný, ale existuje veľký rozdiel medzi ponukou recyklačných zariadení a tým, ako prinútia spotrebiteľov, aby ich kapacity využívali. Nespresso tvrdí, že jeho globálna miera recyklácie je 30%, a že 91% jeho používateľov má prístup k jednému zo 100 000 zberných miest po celom svete. Niektorí odborníci však odhadujú skutočnú recykláciu iba na úrovni 5% kapsúl Nespresso. Aj keby bolo číslo spoločnosti Nespresso presné, s konzervatívnym odhadom, že sa každý rok predáva 14 miliárd kapsúl, 0,9 gramu hliníka na kapsulu znamená to, že na skládke ročne končí 12 600 ton hliníka, čo je dosť materiálu na 60 sôch slobody.
Aktualizované 15. júla 2020, citát a link na nový článok v The Guardian
Kapsule, ktoré sa nedajú recyklovať.
Prečo vyrývam do kapsulí? Na to aby bola mletá káva vo vnútri kapsule dostatočne zakonzervovaná je potrebné použiť primerané materiály. Zároveň treba konštrukciu kapsule spraviť tak, aby bola možná relatívne kvalitná extrakcia. Ak sa bavíme o jednej porcii, tak obsah kapule sa pohybuje od 5 do ca 8 gramov.
Samotná kasula sa skladá z hliníkovej fólie, plastu a niekedy aj papiera.K-cup používa plast triedy 7, ktorého vlastnosti sú nevhodné na recykláciu kapsúl. V prvom rade je kapsula tak malá, že na triediacej linke prepadne do netriedeného odpadu. V druhom rade je tak malá, že ak keby prepadla do triedeného odpadu, bolo by na to treba tsícky šikovných čínskych ručičiek, ktoré by rozoberali a separovali malé kúsky materiálov a to dnes nikto nezaplatí. Zodpovednosť sa totiž končí v koši, nie na skládke.
Prečo ľudia milujú odpad a ako niekde chápu recyklovanie?
Povedzme také Švédsko, ktoré odpad už takmer neprodukuje. Chápanie recyklovania a kompostovania v USA má psychologickú rovinu. Ak porovnám Švédsko, tak kontajnery na separovaný odpad sú vo Švédsku ozaj separovaný odpad na 99%. Iba niečo menej ako 15% odpadu v USA ide do separovaných kontajnerov. Ak však nazriete do kompostu alebo kontajnera na plasty v USA a vo Švédsku, uvidíte zásadný rozdiel.
Kým vo Švédsku spotrebitelia chápu označené kontajnery a ozaj triedia papier do papiera, tertapaky sploštia a zložia do plastu, tak v USA to skôr chápem ako želanie klienta „prosím zrecyklujte túto plastovú fľašu ako kompost, lebo to sa mi zdá ekologickejšie, ako keď ju budete recyklovať ako plast. Veď kompost to je bio a bio je organic“. A navyše aby to vyzeralo veľkolepo, nikto nesploští ani jednu krabicu alebo obal, takže obrovské autá odvážajú vzduch a trocha smetí.
Nie, nie som hejter, popisujem realitu tak, ako som ju videl a zažil na vlastnej koži v oboch spomínaných krajinách. Nájdite si akékoľvek štatistiky ktoré porovnajú USA a Švédsko.
Kde teda končia kapsule?
Nebudeme ďaleko od pravdy ak napíšeme, že v bruchu morských vtákov. Tak ako milióny vrchnákov z PET fliaš a kadečo ďalšie. To že skončia v spaľovni alebo naozaj na skládke odpadu je ešte v porovnaní s vtákmi na Galapágoch ako tak OK.
Načo nám je toľko bordelu a čo sa s tým dá robiť?
Hodnota ľudského pohodlia je nevyčísliteľná. V tomto momente na ľudí neplatí ani svedomie, ani „spoločenská zodpovednosť“, ani prepočet ceny za porciu, ktorá je najmenej 6x vyššia na jednu kávu ako keď si spravíte zrnkovú klasiku cez domáce espresso alebo filter.
Na ľudí neplatí nič. Je im to jedno. Doma majú čisto, je to pohodlné a po použití zíde z očí.
A výrobcovia opakujú jeden po druhom, potrebujú podiel na trhu, robia marketing aby sa predbiehali a tak nám zasierajú planétu miliónmi kapsúl každý deň.
Alternatíva
Riešením je obdoba čajových sáčkov. Porcia mletej kávy zalisovaná do papierového vankúšikového filtra. Zabalená v plastovom sáčiku, sáčik sa dá 100% recyklovať a vankúšik sa dá kompostovať. Kde bolo toto riešenie doteraz?
Easy Serving Espresso Pod (E.S.E. Pod) píše svoju priamu históriu od roku 1970 a podpisuje sa pod neho talianske Illy. História by mohla siahať ešte o čosi ďalej, k prvému podobnému patentu z roku 1959 ale vskutku až v roku 1998 vzniká neziskové konzorcium, ktoré založilo 7 pražiarní a výrobcov kávovarov. „Konzorcium pre rozvoj a ochranu E.S.E. Štandardu“.
E.S.E. špecifikácia vznikla s cieľom otvoreného štandardu bez potreby licencovania (zas obľúbený „Open Source“) za účelom jednoduchej adaptácie výrobcami a s cieľom slobody na trhu. Táto špecifikácia je v súčasnosti jedinou masívne rozšírenou variantou jednoporciových strojových balení, na ktoré výrobcovia nemusia žiadať a platiť licenčné poplatky.
Ahá, takže niekto sa tu oháňa licenciami?
Správne, takže okrem enviromentálnej záťaže tu máme ďalší nepochopiteľný fakt. Licencie, ktoré opäť predražujú produkt a zaťažujú výrobcov ďalšími nákladmi. Napriek tomu sa kapsuliam neskutočne darí a zákazníci ich kupujú. Prečo?
Výrobcovia si nemôžu dovoliť stratiť podiel na trhu a tak ďalej chŕlia bordel. Balia ho do čoraz lákavejších balení a predháňajú sa pred mlsným kávičkárom ako pávy. Pri tom majú kompostovateľný produkt zdarma. Money, money, money.
Uvedomelá menšina na scénu!
A sme pri podstate. Na scénu voláme uvedomelú menšinu. Nepomôže nekupovať. Je čas sa ozvať, spraviť kampaň, bojovať proti. Pretože v tomto prípade iba uvedomelá menšina môže negatívne vplývať na marketing veľkých hráčov. Jediný, kto sa za svoje správanie časom bude musieť hambiť sú veľkí hráči. Tí malí spotrebitelia to nechcú a nebudú chápať, kým bude legálne si to kúpiť.
Vytvárajme negatívnu kampaň, nie voči spotrebiteľom, ale voči výrobcom. Oni veľmi nemajú radi, ak sa ich meno spája s negatívnym dojmom, aj keď na správaní spotrebiteľa sa to neodrazí. Spoločenská hanba výrobcom prostredníctvom kampaní a podpisových akcií. A na dostatočne veľký hlas aktívnej menšiny zareaguje Európska komisia svojim zákazom a veci sa zmenia.
Tu je jedna z nich, ktorou aj ty môžeš spraviť niečo pre tento globálny bordel. Kamapň sa dá podpísať v niekoľkých svetových jazykoch tu:
https://www.rainforest-rescue.org/petitions/1066/stop-trashing-the-rainforest-for-nespresso-coffee-pods
Zazvonil zvoniec, a rozprávke je koniec.
Podpísal si? Zdielaš? Tak dík 😉
P.S. Kedy zbehneme na kávu?
Prečítané 1110 x.
