Doba čítania: 4 min.

Ak vás poštár nezastihne na adrese, je povinný vám zanechať Oznámenie a v niektorých prípadoch aj Výzvu. Žltý alebo niekedy aj modrý lístok. Aký je medzi nimi rozdiel a prečo je Slovenská pošta nebezpečná?

Ak ste si v schránke našli žltý lístok, nie je to nič príjemné. Buď si za poplatok necháte zásielku doručiť znova, alebo zabijete čas na pošte. Nebezpečenstvo v sebe však skrýva modrý lístok, ktorý ste vo veľa prípadoch dostať mali ale nedostali. Poštári ho dokonca so sebou zvyčajne ani nenosia. Prečo a aké riziko to obnáša?

Fikcia doručenia

Fikcia doručenia je podľa slovenského právneho poriadku náhradou za skutočné doručenie úradnej zásielky. Používa sa najčastejšie vo vážnych prípadoch, ako je doručenie úradných rozhodnutí, súdnych písomností a rozsudkov, exekúcií, daňových výziev a podobne. Fikciu doručenia možno uplatniť tak voči fyzickej osobe ako aj voči firme (právnickej osobe).

Hlavné nebezpečenstvo fikcie doručenia spočíva v tom, že zásielka sa považuje za doručenú, aj keď ju adresát nikdy nevidel a neprevzal fyzicky. Obsah zásielky sa tak považuje za adresátovi známy, aj keď je každému absolútne jasné, že to tak nie je. Prečo? Lebo zákony sú také.

Vo väčšine prípadov je však fikcia doručenia platná iba v prípade, že pokus o doručenie bol opakovaný. Ak vás poštár teda v jeden deň nezaastihne, je povinný vám vhodným spôsobom zanechať Výzvu – modrý lístok, na ktorej uvedie dátum a čas, kedy sa pokúsi zásielku doručiť znova. Pokus o opakované doručenie nemôže byť v ten istý deň. V prípade neúspechu pri opakovanom doručení zanecháva v schránke Oznámenie o uložení zásielky – žltý lístok.

Opakovaný pokus o doručenie sa zvyčajne nepoužíva pri bežných doporučených zásielkách, takmer určite sa však týka doručovania rozhodnutí (súdy, daňový úrad, štátna správa, exekútori a pod.). To či je zásielka určená na opakované doručovanie rozhodne pri podaji zásielky odosielateľ.

Bez opakovaného pokusu doručenia teda nemôže nastať fikcia doručenia a teda ani právne účinky takejto zásielky by nemali nastať. Ak vám totiž pošta nedoručí Výzvu – modrý lístok, došlo de facto k procesnej vade a právny úkon je neplatný, resp. sa nemôže považovať za doručený.

Problémom je, že nemáte ako dokázať, či vám bol alebo nebol doručený modrý alebo žltý lístok.

Majme spoľahlivo za to, že akákoľvek zásielka ktorá má povinnosť opakovaného doručenia je teda potenciálne nebezpečná.

Prečo poštári klamú a nevhodia modrý lístok?

Normálnemu sedliackemnu rozumu dáva zmysel to, že aj  tak si pre zásielku idem na poštu a tak načo sú dva lístky, keď napríklad chodím aj tak každý deň do práce a ani na druhý deň asi doma na poštára čakať nebudem?

Ide o princíp, právny proces, postup ktorý má byť dodržaný a hlavne o to, že pošta má prísne dodržiavať poštový poriadok nie len pri okienku na pošte, ale hlavne tam, kde poštárov takmer nikto nekontroluje.

Práca poštára je žiaľ málo platená a je otravná. Keďže pošta si moc s takou ponukou pláce nenavyberá spomedzi uchádzačov, berú zjavne všetko, čo má aspoň ako tak čistý register trestov. Prečo by si poštár vo svojej hlavičke neoptimalizoval prácu tak, že skrátka niektoré nedokázateľné veci vynechá? V praxi poštár takúto „opakovanú“ zásielku doručuje iba raz hoci ju vykazuje 2x.

Pre neho je to len úspora času a sedliackym rozumom odbúraná – z jeho pohľadu – zbytočná nadpráca. To že tým hrubo porušuje poštový poriadok a zákony, akosi zostáva bokom.

 

Kameru na schránku?

Keďže nedoručenie modrého alebo dokonca nebodaj aj žltého lístka môže mať veľmi škodlivé následky, napríklad vo forme nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo rozsudku ktorý vás môže pripraviť o majetok alebo iné práva, je dôležité tieto riziká poznať a chrániť sa voči nim.

Jedna z účinných dôkazových praktík spočíva vo forme kamerového záznamu pohybu okolo vašej schránky a zvončekov pri vašom vchode. Je to legálne? Ano je, podľa GDPR a ďalších zákonov, máte právo zaznamenávať aj osobné údaje poštára – čiže jeho podobizeň a správanie ak je to za účelom ochrany svojho majetku a práv, a aj bez jeho súhlasu môžete takýto záznam vyhotoviť a prípadne použiť pri preukazovaní porušení predpisov. Nesmiete však zabudnúť na povinnú viditeľnú informáciu o kamerovom zázname a musíte dodržať princíp uchovania údajov len na nevyhnutný čas.

Právo praje bdelým – „vigilantibus iura scripta sunt“

Žiaľ slovenský právny systém sa zakladá na tom, že každý si má dávať na svoje veci pozor. A tak vám hocikto môže zasielať takmer hocijaké hlúposti, vašim právom je byť bdelý a brániť sa. Bdelosť a ostražitosť je obzvlásť potrebná tam, kde vás štát a ani Slovenská pošta nijako nekryjú, naopak kde vás stavajú do obrovského rizika svojou flagrantnosťou a ťažko dokázateľným lajdáctvom.

Neboli by ste jediným, kto sa o úradnej alebo súdnej zásielke ani len nedozvedel a zistili by ste to, až keby kus majetku alebo peniaze na účte neboli dávno vaše.

Ako mať istotu? Skúste tieto triky a nápady

Existuje ešte niekoľko relatívne spoľahlivých trikov, ako sa legálne chrániť. Okrem spomínanej kamery na schránke máte aj nasledovné možnosti:

• možnosť požiadať na pošte o elektronické oznamovanie zásielky – služba eOZ
• možnosť (povinnosť) oznámiť váš pobyt v zahraničí na ohlasovni pobytu – link (zásielky, ktoré by mali vážny vplyv na váš majetok sa dajú napadnúť pre nemožnosť doručenia)
• prihlásenie na trvalý pobyt do virtuálneho sídla, kde vám profesionálna firma spracuje vašu agendu
• zmeniť si (nechať si zrušiť) trvalý pobyt na miestny/obecný úrad (fiktívny bezdomovec) – poštu bude registrovať úrad a povinne ju zverejňovať na úradnej tabuli, ktorú má väčšina úradov aj online.

Epilog zo života ulice

Niet nič lepšie, ako keď pri písaní tohto článku pod oknami „redakcie“ ohrozí vodič auta s nápisom „poštový kuriér“ cargo-cyklistu v tričku „cyklo kuriér“. Znadali si do kktv a život ide ďalej. A tak len poučenie, nenechajte sa ohrozovať „dákou“ Slovenskou poštou.

Prečítané 24899 x.