Hladovka ako liek

Doba čítania: 5 min.

Všetky časopisové diéty a múdre návody mi nepomohli, a tak som sa raz kukol do zrkadla a povedal si: – “Chceš schudnúť? Tak NEŽER!”. A tak som skúsil ramadám. 21-dňová hladovka úplne bez jedla.

Mám 105, bolia ma už kĺby a kríže, niekedy sa ledva zohnem sa obuť a pri sexe sa cítim ako tuleň. Ráno vstávam, ženiem sa do práce a večer, aj napriek tomu, že mi svieti červená kontrolka, zapchávam brucho čo to dá. A v garáži mi hnije všetko moje športové náčinie a moje BMI lízlo hranicu obezity. Som tučný paradoxne preto, lebo nemám čas na jedlo.

BMI Calculator

Ramadám – 21 dní bez jedla. Natvrdo.

O náboženských pôstoch viem veľmi málo, moje rozhodnutie sa však náhodou krylo s muslimským pôstnym mesiacom, a tak dostalo pracovný názov “ramadám”.

Dvadsaťjednotke predchádzalo niekoľko neúspešných pokusov. Nejesť pol dňa je hračka, v podstate sa mi to bežne stávalo pri strese v práci a dennodenných naháňačkách. Najťažšie bolo začať a odolať vnútorným milosrdným klamstvám, že však si dám “iba kúsoček”. Lenže aj malý kúsok jedla spustí chute a z “iba kúsoček” je večera a blbý pocit, že som to zas nedal. Večer líham do postele naštvaný, s vnútorný prísľubom, že “od zajtra už naozaj”, reštartujem na druhý deň znova, ale je len otázka času, kedy sa okolo mňa šuchne zase niečo neodolateľné. A tak sa na seba hnevám a vnútri sa hádam sám so sebou a znova si dávam čestné iskričkové, že zajtra už určite.

Asi na 5-ty pokus sa mi podarilo prelomiť kritickú hranicu 5 dní. Bolo to peklo, dovtedy ešte funguje celé brucho, v tele je kopec nestráveného jedla a tak sa tvoria všetky tie šťavy, ktoré likvidujú zvyšky potravy a brucho z nich vrzúga. Po spomínaných 5 dňoch to zrazu ustalo a hlava prestala tak urputne bojovať s pudmi.

Jedlo sa zmenilo na veci

Prestal som potraviny vnímať ako jedlo, zrazu to boli len veci, čudné objekty, ktoré sa ma netýkali. Cítil som sa divne, lebo som chystal hosťom raňajky a rôzne jedlá, varil som po pamäti lebo jedlo som neochutnával.

Zvláštne bolo uvedomenie, že koľko času človek preinvestuje na jedenie, ja som sa zrazu nudil, keď všetci šli na obed. Peniaze, ktoré som ušetril na jedle sa mi čoskoro hodili – začali mi totiž padať gate a veci na mne zrazu dáko viseli.

Je to celé o hlave. Ale nie je to až také jednoduché, ako to vyzerá v tomto článku. Bola v tom kombinácia zdravotných problémov, vlastného znechutenia nad tučným telom, stávka, a celkový pocit, že v najproduktívnejšom veku som kondične na tom zle.

Nejedením som sa dokonca spoločensky čiastočne odpísal. Nemal som dôvod si ísť s kamošmi sadnúť do krčmy, alebo ísť s niekým na obed. Ak som aj šiel, bol som za trapošáka, čo sedel pri pohári vody.

Koľko šlo dolu a ako rýchlo?

105 bol extrém s ktorým som bojoval už pred hladovkou. V prvý deň hladovky som reálne začínal na 98 kilách (BMI 27,1). Vážil som sa vždy ráno, keď som vstal. Pol hoďka beh v lese cez rôzne kľučky a prekážky, pol hoďka cvičenia. Prepotené veci do pračky, telo do sprchy a na váhu.

Prvé dni šli dobre, potil som sa, nevládal som, kilá slušne padali. Potom sa však začali diať veci, ktoré ma prekvapili. Keď si telo zvyklo na nejedenie a na pravidelné behanie, korčuľovanie, bajkovanie a cvičenie, prestal som sa toľko namáhať a lepšila sa mi kondička. Kým v prvom týždni som zhodil radikálnych 8 kíl, neskôr sa tempo chudnutia znížilo.

Napriek nulovému prísunu jedla a pitiu iba vody a čaju som cítil novú energiu a neubúdali mi sily. Zhadzovanie kíl začal byť problém. Po treťom týždni hladovky som mal 81 kíl a v makačke som pokračoval ďalších 6 týždňov, kedy som na čas klesol na 78 kíl. Vo finále som skorigoval asi 17 kíl a upravil svoju váhu na rozpätie 80 až 82 kg, ktorú som si udržal nasledovných 5 rokov, a čo pre orientáciu v mojom prípade zodpovedá BMI 22,5.

Kedy to ide hore?

Pracovný stres, nervičky alebo neschopnosť sa sústrediť na prácu. To sú moje najčastejšie príčiny, kedy hľadám odbehnutie od počítača alebo otravnej papierovačky, idem presnoriť kuchyňu, aby som si akože premyslel, čo chcem robiť. Dlabem do seba hovadiny čo zbadám, na stojáka a v hlave pritom vôbec neriešim jedlo ale dáku robotu.

Jesť sa má v kľude, hlava sa má venovať jedlu ako jedinej myšlienke, uvedomovať si ho. Jedenie za pochodu nie je jedenie, je to len ládovanie špajze na časy, kedy snáď bude kľud.

Striedmosť po hladovke

Na tretí týždeň hladovky som začal “oživovať trávenie”, doprial som si 2 deci zohriateho rýbezlového džúsu denne. Po skončení hladovky som mal stiahnutý žalúdok, črevá a vnútorné orgány boli prakticky oddýchnuté a záujem o jedlo minimálny. Začal som s veľmi striedmym jedením a hľadal som optimálnu dávku jedla. Tá sa napokon ustálila na prísune približne 200 g potravín na deň.

Boli dni, kedy mi stačilo jedno jablko za celý deň, alebo 3 plátky prosciutta s kúskom parmezánu. Celá pizza bol pre mňa nonsense rovnako ako obedové menúčko. Z detských alebo polovičných porcií som odsýpal ešte svojim deťom. Na biznis večeri s kolegovcami som si uštipol z predjedla, lebo to mi akurát tak stačilo, hoci ma presviedčali, že si mám objednať hocičo a hocikoľko, lebo to platí firma.

Takto minimalisticky som fungoval asi ďalšie 2 roky. Potom som sa mierne spustil, ale stále som nezošrotil ani polku pizze.

Očista tela krátkymi hladovkami

K hladovke sa vraciam čas od času. Nemám v tom časové pravidlo, ani sviatočný rituál. Skrátka, keď cítim v tele bordel, tak vypnem. Je to zas len o hlave, vypína sa síce ťažko, ale dá sa to. Dávam si 3 až 5 dní bez jedla, na vyčistenie čriev, ukľudnenie žlčníka, alebo ako preventívku, keď cítim, že na mňa niečo lezie.

Mám vymyslenú a ničím nepodloženú teóriu (ktorá mi však funguje), že odstavením tela od jedla vlastne odľahčím organizmus od likvidácie potravy a uvoľním jeho zdroje na likvidáciu bacilov či nastupujúcej choroby. Občas si babským receptom prečisťujem žlčník od kameňov (ano, naozaj to funguje).

Jedno malé negatívum – pavučina na zadku

Pri mojom bežnom striedmom cykle usadnem na hajzlík zhuba raz za 3 dni. Pri krátkej hladovke sa interval predlžuje asi na týždeň. Keďže veľa nejem, črevá majú čas dobre spaľovať a môj “hrubý domáci produkt” je hutnejší. Práve na túto stránku si musím dávať pozor, už sa mi totiž stalo, že ma prekérne zapieklo, a tak chtiac-nechtiac musel som si dopriať plezíru s lubrikačným gélom.

Bretariáni a prána

Viem čo to je, už som o tom počul a dokonca som stretol ľudí, čo ma presviedčali, že oni vedia ako. Asi takí ľudia existujú, ale tých ktorých som ja stretol ma nijako neukecali.

V každom prípade zažil som zaujímavé momenty, kedy som počas hladovky cítil prílev energie a sily z okolia, hlavne v prírode. Možno tie veci fungujú, možno som k nim mal blízko. Pravdou však je, že už len mojimi krátkymi hladovkami vylietavam zo štandardu a padám do sféry sci-fi, kde mi málokto uverí, že sa večer na tajňáša nenadlabem.

Človek je šelma

Chodil som na kajak do mora. Sám, na niekoľko dní. Chcel som hrať s morom férovku, a tak som si bral len vodu, žiadne jedlo. Chytíš rybu, ješ. Nechytíš, tak hľadáš ostrov s malinami, alebo mušle. Také jedlo som si vážil oveľa viac a chutilo inak.

Zistil som, že som šelma. Viem jesť ako šelma a viem nejesť ako šelma. Som však domestifikovaná a tudíž spoločensky rozmaznaná šelma a tak sa pohodlne niekedy nažeriem, aj keď netreba.


P.S. Riaďte sa vlastným rozumom a vlastným poznaním tela. To čo bude jednému podľa tohto článku fungovať, môže inému uškodiť. Článok nie je poradňa, ani lekársky podložená štúdia.

Zaujalo: Heaviest woman’ admitted to UAE hospital for treatment

Prečítané 2854 x.

Pridaj komentár