Sú cookies vo vašom počítači sladké?

Doba čítania: 4 min.

Posledné týždne a mesiace sa na internete zobrazuje stále viac upozornení na súhlas s používaním cookies. Veľa bežných užívateľov internetu sa oprávnene čuduje, či to súvisí s bezpečnosťou, alebo je to len najmodernejšia verzia predvianočného pečenia.

Sú cookies nebezpečné keď sa mi zobrazuje upozornenie?
Tieto informácie súvisia s politikou ochrany súkromia, zvyčajne dávajú do súladu prevádzkové podmienky stránky s miestnymi pravidlami a zákonmi, prípadne s určitou mierou slušnosti a transparentnosti. Zodpovedný prevádzkovateľ vám oznamuje, že necháva vo vašom počítači stopy – uložené „koláčiky“. Vo väčšine prípadov sa nejedná o nebezpečenstvo avšak určité aspekty najmä z pohľadu súkromia je vhodné zohľadniť.

Google Cookie
Google Cookie

Sú cookies sladké?
Určite áno, napríklad pre programátora webu, ale aj pre návštevníka. K sladkému životu sa žiaľ vďaka cookie vedia dostať aj hackeri. Tvorcovia stránok a vydavatelia sú takto schopní otvoriť personalizovanú sešn (session) a váš počítač si tak zapamätá napríklad váš profil pre budúcu návštevu stránky. To je dôvod, prečo napríklad Facebook nemusíte znova prihlasovať a zapamätá si vás aj po reštarte počítača, prečo sa vám nestratia položky z košíka v e-shope alebo zostane prednastavená jazyková verzia stránky leteckej spoločnosti. Cookies majú teda v počítači mnoho spôsobov využitia, od tých sladkých až po tie s horkastou príchuťou.

Zásah do sukromia?
Ako sa to vezme. Najjednoduchšie „koláčiky“ nemusia mať absolútne žiadny súvis s vašou identitou, môžu slúžiť napríklad iba na rozlíšenie, či ste na stránke nový alebo či ste už na stránke boli dávnejšie. Platnosť niektorých cookies je časovo obmedzená a samé sa zrušia, iné platia veľmi dlho.

Sofistikovanejšie previazané cookies už môžu byť osobnejšie ako napríklad identifikácia účtu v Google alebo na Facebooku. Poctivejší programátori nemajú vo zvyku uchovať heslá a citlivé dáta v cookie samotnom. Sociálne tlačítka „Like“ a „+1“ na stránkach internetového denníka dokážu spoznať vašu identitu aj keď ste z danej stránky práve odhlásený, a to práve vďaka cookie.

Jednoznačná a jasná odpoveď na otázku zásahu do súkromia sa nedá ľahko generalizovať, úroveň ochrany súkromia je hodnotená osobne, profesionálne alebo taktiež emotívne. Cookie môže byť bránou na špehovanie, stopovanie alebo hackovanie a v extrémnych prípadoch môže byť zákerné a veľmi zložité ho z počítača odstrániť.

Hlbšia úvaha o súkromí
Google alebo iné siete si pomocou cookie pomáhajú vytvárať váš profil digitálneho správania. Je to nástroj ako zhromažďovať informácie o tom čo máte radi, čo sledujete, kam chcete cestovať, čo radi varíte či ako často chodíte na e-shop. Následkom toho sa vám zobrazujú reklamy cielené na vaše záujmy a aktuálne potreby.

Čudovali ste sa niekedy prečo sa vám zobrazuje ponuka na knihy o zdravej strave alebo akciové letenky do Thajska práve keď na to myslíte celý deň? Je to počítačová telepatia? Určite nie, kontext takejto reklamy má opäť pôvodcu niekde v tajnom recepte na cookie.

 

 

Cookie ako chyták?
Čím viac a častejšie sa nám zobrazuje na stránke informácia o používaní technológie cookie, tým skôr si zautomatizujeme odkliknutie súhlasu. Lenže práve takéto naučené odklikávanie nás môže prekvapiť na menej dôveryhodných stránkach, a to tým nemusíme myslieť práve porno weby. Rýchlo a takmer nevinne môžeme skočiť na návnadu pirátom, ktorá v sebe skrýva niečo pofidérne. Pre každého programátora je totiž jednoduché naprogramovať akciu na pozadí a práve tu môže niekto skúšať náš postreh.

Vo vačšine prípadov s ktorými sa stretávame je najbezpečnejším spôsobom ignorovanie hlásenia o cookie. Ak naň nekliknete, zvyčajne to nič neznamená a stránka funguje ďalej, v prípade stránky o ktorej obsahu môžete mať pochybnosti, tak máte väčšiu šancu, že ste nič nespustili.

Nepriestrelné riešenie?
Ako vysoko sa chce kto zamurovať musí každý zvážiť sám. Cookies sa dajú v prehliadači zablokovať, avšak mnoho stránok bez cookie nedokáže fungovať a zobrazia vám chybu, ako napríklad Facebook. Najjednoduchší spôsob ako za sebou poupratovať je použitie tzv. súkromného módu (Private Browsing) vo vašom prehliadači. Prehliadač ktorý bežal v privátnom móde po uzavretí zmaže všetky dočasné dáta zozbierané v privátnom móde, vrátane histórie a vrátane cookies. Nezapamätá si žiadne prihlásenia ani nastavenia. Naviac všetko čo sa deje v okne s privátnym módom nemá vplyv na otvorené okno v normálnom móde. „Private Browsing“ určite odporúčam používať na verejných počítačoch, ako napríklad v internetových kaviarňach.

Facebook Cookie upozornenie v zmysle nariadenia EU.
Facebook Cookie upozornenie v zmysle nariadenia EU.

Najlepší spôsob ako porozumieť privátnemu módu je vyskúšať si to na jednoduchom a bezpečnom príklade. Otvorte si nové normálne okno prehliadača a jedno privátne okno, napríklad vo Firefoxe sa spúšťa skratkou Ctrl+Shift+P. Prihláste sa na Facebook alebo Gmail v normálnom okne a potom to skúste v privátnom. V privátnom okne vás Facebook alebo Gmail poznať nebude a bude si opäť žiadať prihlásenie.

Upozornenie: Privátny mód nie je antivírusové riešenie, blúdenie po nakazených stránkach môže spôsobiť problémy tak či onak.

Záver
Internet má obrovský potenciál, v pozitívnom aj negatívnom zmysle. V princípe nie je nič zlé na používaní cookies, každý si však musí vedieť zodpovedať na otázku, do akej miery je ochotný poskytovať svoj profil správania tretím stranám a komu budeme dôverovať. Koniec koncov boli ste predsa varovaní o používaní cookies na stránke.

Autor pracuje v oblasti IT okrem iného aj na projektoch proti fraudácii dát.

Prečítané 99 x.

Pridaj komentár