Ako sa neutopiť pod ľadom aneb’ záchrana z ľadu pre amatérov

Doba čítania: 8 min.

Vynechajme zimu na Bajkalskom jazere alebo škandinávsku automobilovú rely na jazerách a poďme sa pozrieť, aké nástrahy strašia dospelých a deti počas zimných prázdnin. Záchrana z ľadu je obrovské riziko a boj s časom. 

Priehrady, odľahlé nádrže, rybníky, jazerá alebo nebodaj rieky sú v zime lákadlom na chodenie tam, kde sa normálne nedá. Dobrodružstvo, ktoré neraz skončí tragicky. Pozor, tento článok neberie ohľad na vaše city, naopak – má za cieľ vás riadne varovať bez servítky pred ústa.

Čo sa deje s telom pri páde do ľadovej vody?

Hypotermia je odborný názov pre podchladenie organizmu. Ochladenie povrchu tela je vo vode najmenej 30x rýchlejšie ako na vzduchu. Súvisí to s tým, že fyzikálna schopnosť odovzdať teplo alebo chlad je u vody násobne vyššia ako u vzduchu. Jednoduchý príklad: Čo je účinnejšie ak máte teplotu – pofúkať čelo, alebo dať studený obklad?

Vzduch dokonca pôsobí ako izolant, v kombinácii s vrstvami oblečenia vznikajú vzduchové komory, ktoré oddeľujú telo od vonkajšej mrazivej teploty. Vzniká tak stupňovitá tepelná bariéra ktorá nás chráni. Pri páde do vody v priebehu niekoľkých sekún túto vzduchovú bariéru vystrieda nasiaknutá voda, ktorej schopnosť “distribuovať” chlad je takmer okamžitá a prakticky zanikajú izolačné schopnosti oblečenia.

Mrazivý šok

Nastáva prvý psychycký šok, v zlomku sekundy si človek uvedomuje svoju chybu a pudovo bojuje o zvrátenie sitácie.

Nastáva prvý tepelný šok. Telo zareaguje na prudké ochladenie, mozog vyšle emergrency signál, dochádza k prudkému nádychu, okamžitému nástupu adrenalínu, zvyšuje sa tlkot srdca zo strachu a svaly o chvíľu začnú zúfalo vyrábať teplo čo sa prejaví nekontrolovateľnou triaškou.

Tu by sa zišiel rozcestník, pretože nastupujú rôzne scenáre. V tom lepšom prípade sa obeť rýchlo dostane z vody von a rieši pomoc a zohrievanie.

V tom horšom prípade nastáva druhý psychycký šok – nejde to, šmýka sa, drží ma to, oblečenie je ťažké.

Zažiť šok z ľadovej vody na vlastnom tele = tréning členov Aljašskej národnej gardy.

Do 2 minút je schopnosť uchopiť predmety rukou nulová, paralyzovaná motorika znemožňuje chytiť sa akejkoľvek podanej palice či lana, tobôž nie vyškriabať sa z vody von. Mozog eskaluje vnútorné záchranné systémy a odpája vonkajšie okruhy obehu krvi tak, aby chránil seba a vitálne funkcie tela. Zároveň sa stráca hlas, schopnosť volať o pomoc alebo komunikovať zaniká.

Nastáva tretí psychycký šok – ja to neprežijem, hlas už nefunguje a neviem volať o pomoc.

Do približne 5 minút prichádza celková paralýza pohybu a strata úsudku, schopnosť spolupracovať so záchranármi je minimálna či nulová.

Strata vedomia je zároveň posledným momentom, kedy je obeť schopná sa udržať nad hladinou. Nastupujú potápači a boj s časom sa ráta v minútach. Šanca na “rozdýchanie” je teoreticky na hranici 10 minút od posledného nádychu. Toto číslo silno závisí od individuálnych okolností a organizmu obete.

Ice Rescue – záchrana z ľadu – pomocou špeciálneho nafukovacieho člnu je možné po ľade chodiť a v prípade preborenia sa zvaliť na čln a pádlovať. Cez veľké otvory vpredu a vzadu sa dá ľahko operovať s obeťou.

Najčastejšie chyby záchranárov

1. Záchranár sa stane obeťou

Ako sa vraví, hrdinov sú plné cintoríny. Emóciou riadená snaha poskytnúť nekvalifikovanú pomoc často končí obrátením mince, obeť sa dáko zachráni sama a záchranár sa stane obeťou.

2. Strata času

Ako som napísal, prvé 2 minúty sú kľúčové. Čím dlhšie budeme váhať so záchranou, tým sa schopnosť obete spolupracovať znižuje čo automaticky zvyšuje náročnosť záchrany. Veľa ľudí povie, že “však to vyzeralo, že vylezie sám”.

3. Nútenie zachráneného aby sa na suchu zohrieval behaním, pohybom alebo alkoholom

Už po pár sekundách vo vode je všetko oblečenie mokré a studené, zvýšený pohyb rozprúdi krv, tá sa však v studených končatinách prudko ochladzuje a transportuje chlad aj do kľúčových častí organizmu, takže vlastne dochádza k ďalšiemu podchladzovaniu. Alkohol rozťahuje cievy a zvyšuje prietok studenej krvi, pôsobí teda opačne proti prirodzenej reakcii tela zovrieť cievy v perifériách.

4. Strata obete po kontakte

Toto je jeden z najkontroverznejších momentov aké môžu nastať. Záchranár sa dostane do kontaktu s obeťou, začne aktívnu záchranu a nakoniec obeť stratí alebo opustí.

Shit-show video:

Odporúčaný postup pri záchrane z preboreného ľadu

Spravte si prehľad o situácii.

Venujte radšej 10 sekúnd naviac tomu, čo a koho máte na okolí na porúdzi. Postavte si improvizovaný tím (napríklad okolo idúci) a správte rýchly plán. Zdanlivá strata času na začiatku vám ušetrí drahocenný čas neskôr. Zorientujte sa na mieste a premyslite si ako vysvetlíte záchranárom čo sa stalo a kde to presne je.

Čo skôr – volať pomoc alebo začať najskôr záchranu?

Je to špecifické od situácie, ak máte obeť na dosah a prostriedky alebo schopnosť spoľahlivo dosttať obeť von z vody, konajte. Ak však napríklad došlo k preboreniu ďaleko od brehu, čas potrebný na privolanie pomoci cez telefón bude asi len zlomok z celkového času záchrannej operácie a zabezpečí vám príchod pomoci kým vy môžete predpripraviť záchranu. Ak sa vám podarí zostaviť tím, poverte niekoho zavolaním na núdzovú linku.

Minimalizácia rizika pre záchranárov

Podľa platného zákona nik nie je povinný poskytnúť záchranu alebo pomoc ak by tým privodil ujmu sebe alebo blízkej osobe. Treba si uvedomiť, že obeť je v ohrození života a vy sa tam dostať nechcete.

Preto skontrolujte najprv svoju vlastnú bezpečnosť, zvážte aké sú vaše osobné predpoklady, aké máte oblečenie, schopnosti a výstroj. Zvážte objektívne riziká a premenné – napríklad pohyb predmetov ktoré vás môžu ohroziť a pod. Moja vlastná bezpečnosť je prvoradá.

Ak pracujete v tíme, rovnako musíte zabezpečiť bezpečnosť celého tímu. Zabezpečujete teda pozície a istenie členom tímu. Podľa počtu členov tímu môžete určiť úlohy, napríklad podávanie pomôcok, príprava teplých prikrývok, zabezbečenie priestoru záchrany, pozorovanie možného rizika pri premenlivých alebo hýbucích sa telesách, vyslanie niekoho na príjazdovú cestu usmerňovať prichádzajúcich záchranárov, organizovať “divákov”.

Až bezpečný tím začína zabezpečovať obeť. Nepretržite sledujte čo sa deje okolo a vyhodnocujte situáciu nepretržite. Najväčším rizikom je koncentrácia na jednu činnosť a zanedbanie premenlivých faktorov.

Komunikujte

Majte plán A. Premyslite si čo idete robiť. Majte plán B. Komunikujte s obeťou, pokiaľ sa dá, zistite či sa obeť môže hýbať, či dočiahne na dno, odkiaľ je, ako sa volá. Informujte obeť čo idete robiť a aký máte plán.

Komunikujte v tíme, zrozumiteľne a jasne. Hovorte nahlas ale kľudne. Vyhnite sa hádke. Pomenujte veci ktoré potrebujete, delegujte.

Záchrana z ľadu – postupná eskalácia rizika

Akákoľvek účinná záchrana je dobrá záchrana. Majte na pamäti, že záchranárska disciplína s vyvíja a každá situácia je jedinečná. Preto neexistuje presná schéma čo máte robiť. Existujú však overené postupy a metódy, ktoré môžete vhodne uplatniť a skombinovať.

Robte to čo najjednoduchšie. Nekomplikujte záchranu rôznymi sofistikovanými riešeniami, najmä nie takými, ktoré ste nikdy neskúšali. Čím viac súčiastok, tým väčšia šanca, že dajakú nasadíte zle alebo sa pokazí, alebo nebude kompatibilná s inou.

Záchranné postupy od najmenej rizikových po vysoko rizikové – môžete kombinovať, napríklad kým sa časť tímu snaží o najjednoduchšiu metódu, ďalšia časť tímu zabezpečuje pomôcky a pripravuje inú metódu.

1. Dočiahni

Podajte ruku alebo palicu, hokejku, konár, dosku alebo prišuchnite rebrík. Záchranár zostáva v bezpečí na berehu kým obeť je schopná uchopiť pomôcku alebo ruku. Zvyčajne najrýchlejšia pomoc na dosah.

2. Hoď alebo šmykni po ľade

Hoďte obeti lano alebo inú pomôcku ktorej sa dokáže chytiť. Nezabudnite pomôcku uviazať o lano za ktoré potom obeť vytiahnete. Záchranár zostáva v bezpečí na brehu, obeť aktívne spolupracuje. Pomerne rýchla pomoc.

3. Použi plávajúcu pomôcku (čln, vodny bicykel, surfovú dosku, nafúknutú dušu a pod.)

Ak je k dispozícii čokoľvek, čo na vode spoľahlivo pláva, môžete sa pokúsiť kráčať s takouto pomockou po ľade, v prípade preborenia sa viete do člna “hodiť” alebo “vyľahnúť”. Pri práci s obeťou môžete pracovať z vnútra takejto pomôcky. Ideálne ak máte k dispozícii lano, ktorého jeden koniec niekto kontroluje na brehu a druhý koniec uviažete o plávajúcu pomôcku – urýchlite tak svoj bezpečný návrat na breh. Záchranár je v relatívnom nebezpečí, okrem zlyhania pomôcky je predpoklad čiastočného zamočenia sa. Tento typ záchrany má strednú alebo vyššiu časovú náročnosť s ohľadom na dostupnosť pomôcok a príprave. Je vhodný pre obete ktoré už nie sú schopné uchopiť lano.

4. Ideš

Záchranár prakticky vstupuje do rovnakého rizika v akom je obeť. Túto činnosť zvyčajne vykonávajú profesionálni záchranári, ktorí majú tzv. suché potapačské neoprény alebo špeciálne kombinézy.
V tomto prípade má záchranár vždy spojenie s brehom pomocou nadviazaného lana. Ak sa záchranár preborí, tím na brehu ho vie za lano vytiahnúť.

Postup k obeti je podľa okolností v stoji, na tenkom ľade v ľahu. Používajú sa pomôcky na rozloženie plošnej hmotnosti záchranára, ako napríklad doska alebo rebrík. Najkritickejším momentom je bezpečné vytiahnutie obete cez hranu ľadu, ktorá sa môže boriť alebo o ktorú sa môže odev obete zaseknúť. Preto sa doska alebo rebrík prestrčí cez hranu ľadu popod obeť.
Ak je k dispozícii viac lana, pri tejto operácii sa použijú 2 laná, jedným sa istí záchranár a druhé slúži na naviazanie obete, respektíve na naviazanie záchrannej pomôcky. Pri spätnom transporte po ľade sa tak oddelí obeť a záchranár kvôli statickemuu zaťaženiu ľadovej plochy.

Ešte raz, tento scenár je vysoko rizikový! Rozhodne nie je vhodné ísť za obeťou bez istenia a bez špeciálneho oblečenia – už sa tam tak dostala obeť.

Stojatá versus tečúca voda

Najväčším rizikom breborenia na tečúcej vode sú prúdy pod ľadom. Prúd dokáže vtiahnúť telo pod ľad v priebehu sekúnd. Následná záchrana je kvôli svojej zložitosti a časovej náročnosti často už len vyprostením nebohého tela.

Prvá pomoc pri podchladení

Tento článok má v úmysle riešiť skôr technickú stránku záchrany z ľadu, preto prvú pomoc spomeniem len v krátkosti.

Podľa stupňa podchladenia prispôsobujeme pomoc samotnú. Vo všeobecnosti však pre lajkov možno pomenovať tieto pravidlá:
– ak je obeť v bezvedomí, bezodkladne volate záchranku, kontrolujte pulz a dych, v prípade potreby začnite s resuscitáciou,
– ak zle komunikuje, je dozorientovaná, má modré pery alebo sivé či biele sfarbenie kože, spomalený pulz a dychánie – urgentne zabezpečte lekársku pomoc,
– aj relatívne vitálnej obeti, ktorá sa cíti v pohode navrhnite lekársku pomoc,
– podľa možnosti zostante s obeťou,
– ak obeť komunikuje, vždy najprv vysvetlite obeti, čo idete robiť, neposkytujte prvú pomoc, ak to obeť odmieta, ak je však zjavne v ohrození, volajte záchranku.

Nepodávajte alkohol a minimalizujte pohyb. Zbavte obeť mokrého oblečenia a zabaľte do suchého, podľa možnosti preneste obeť do teplej miestonosti alebo auta. Podávajte teplé čaje alebo zohriate džúsy.

Čím je podchladenie silnejšie, tým musí byť zohrievanie opatrnejšie. Prudké zohrievanie môže mať vážne následky. Predstavte si, že telo pri podchladení postupne odpájalo periférie, stiahlo cievy na koži a končatinách. Ohrievanie by preto malo mať opačný postup a malo by nastávať zvnútra a postupne smerom k perifériám.

Aké sú šance na prežitie?

Toto je veľmi krutá otázka a odpoveď nie je celkom jednoznačná. Pokles telesnej teploty do 32°C máva zvyčajne dobrú prognózu na zotavenie, čím je však teplota nižšia, tým je organizmus viac “odpojený” a návrat do normálu zložitejší.

Pri prudkom podchladení sú však vyhliadky zachovania zdravej mozgovej činnosti o čosi priaznivejšie, mozog upadne do režimu nízkej spotreby kyslíka a to poskytuje záchranárom o niečo viacej času.

Doterajší rekord v zotavení sa z hypotermie je na úrovni 13°C, na záchranu sa však používajú veľmi náročné postupy vrátane bypasu srdca a zohrievanie krvi mimo tela obete. V našich končinách je telesná teplota pod 28°C už chápaná ako veľmi hraničná hodnota.

Opať trošku surovo ale pravdivo povedané, lepšiu šancu na prežitie majú tí, pre ktorých nemuseli ísť potápači.

Ako odhadnúť ľad a čo radšej nerobiť?

Hrúbka ľadu

Hrúbka ľadu sa môže líšiť v závislosti od okolností. Na hrúbku vplýva nie len vonkajšia teplota, ale aj teplota a spodné prúdenie vody pod ľadom. Nie jen tečúca voda ale dokonca aj jazerá a priehrady majú svoje prúdenie.

Vodné vtáctvo, ktoré na vode zimuje si udržiava vodnú plochu. Nepribližujte sa.

Ľudská činnosť ako rybolov, otužilecké potápanie či dokonca rezanie ľadu do chladiarní môže byť dôvodom na náhlu zmenu hrúbky ľadu.

4x nie

Opustené miesta
Vodné toky
Ďaleko od brehu
Frajerinky a nedočkavosť.

Čierny humor na záver

Horúce leto. Mladá žena v jazera zrazu volá o pomoc a zmizne pod hladinou. Odvážny muž skočí do vody a potápa sa. Na breh vynáša bezvládne telo a dáva jej umelé dýchanie. Po chvíli príde záchranka a pýtajú sa odvážneho muža: “Ste si istý, že ste vylovili správnu osobu? Táto má na nohách korčule.”

Múdry citát na záver

Nikdy nevkladaj svoje telo tam, kde ešte nebola tvoja myseľ.

Prečítané 337 x.

Pridaj komentár