Tráva, gandža, marihuana, konope, THC, alebo volajte to kľudne aj ľahká droga, legálna v USA a Kanade zaživa obdobie rozkvetu. Stovky príbehov o tom, ako sa z halogénkových pestovateľov a dílerov zrazu stali prachatí a slušní biznismeni na výslní, ktorým štát dokonca za ich bývalú ilegálnu činnosť s radosťou pridelil daňové číslo. Kto neverí, nech nečíta ďalej, lebo aj tak neuverí, že som si nedal. Ale hlavne, čítajte až do konca, lebo nie je všetko také ružové ako sa môže zdať.
(Článok bol aktualizovaný a doplnený 28.10.2018 a 30.12.2019)
Díleri zrazu kravaťákmi a ešte aj odvádzajú dane? Marihuana je na titulke časopisu Times, fičia cukrárne s koláčikmi, brčká tučnejšie ako kubánske cigáro, a zapiť to môžete ešte dákym THC pivečkom. Fakt.
17. októbra 2018 legalizovala Kanada. Kanada sa stala najväčším štátom sveta kde je celoštátne marihuana legálna. 1. januára 2018 legalizovala trávu aj Kalifornia, hoci „fúkať“ sa tam bude aj naďalej ilegálne. V Kalifornii verili ľudia podobnej hovadine ako u nás, tiež sa tam čakalo, že obchody ktoré budú mať trávu na regáloch hneď po odpálení predaja budú chrániť gladiátori a spečené decká sa budú válať od Golden Gate Bridge až po Santa Monicu. Ľudia začnú viac kradnúť aby mali na fet, ulice budú plné bordelu a tak ďalej. Ako je to naozaj? Úplnú pravdu sa odomňa nedozviete, lebo moja pravda nie je univerzálna, ale aspoň som sa pre pokus podeliť sa poflákal v huličských kruhoch.
„Obetoval“ som sa pre priateľov (aj nepriateľov marihuany) na Slovensku a vybral som sa na skusy za mláku.
Kde najlepšie začať? Nuž ani som sa nenazdal a už som húlil. A to som zbehol len do centra Seattlu, kde na každom rohu bolo toho v lufte toľko, že som sa pod vplyvom prvých nádychov rozhodol spustiť ďalší startup, ktorý bude v mestách inštalovať také tie veľké merače „kvality a koncentrácie THC vo vzduchu“.
Pár ľudí, ktorí nehúlia, hoci sú zástancami slobody a hlasovali za zlegalizovanie trávy mi hovorilo, že síce hlasovali za legalizáciu, ale nie za to, „aby mi hocjaký blbeček fúkal dym do ksichtu“. Musím potvrdiť, že fajčiarov cigariet naozaj stretnem ojedinele, cigy sa dajako vytratili a to mám dobrý čuch. Zato trávy cítiť v lufte toľko, ako keby horel slamník za dedinou.
Mohol by som nalievať do tohto článku trocha omáčky o tom, kde všade je už tráva legalizovaná a ktoré štáty sú nekonečne tvrdohlavé, ale toho je dnes plný gúgeľ a tak si to viete pohľadať sami. Mám v vymyslené, že obehnem dáke šopy, dačo preskúmam a tak, aby som vám priniesol autentické poznatky. To by mi však nemohol skrížiť plány dáky totálny výter!
Ježišíí, to je výter! On má snáď prehúlený mozog, alebo čo?
Začalo to tak nevinne, išiel som pomôcť s prípravou jedného eventu. Veď tam makali asi všetci, vrátane raftových gajdov. Jasné, už to tušíte, čo raft-gajd, to hulič. Tak sme šli traja naložiť dáky väčší sud na korbu auta. Ja, taký chalan a ten prehúlený výter.
P.S. Výter nečítaj po trnavsky, to nemá s vetrom nič spoločné. Spomeň si na rolku papíra a už si v obraze.
OK, takže išli sme zdvíhať tú vec, ťažkú jak hovado, všecko jasné, 1-2-3 hop. HOVNO! Keď si zhúlený, tak máš iný frame-rate! (frame-rate = počet obrázkov za sekundu). Chudák, kým mu to spracovala hlavička, tak my už sme dávno dvíhali a potom keď mu nervová sústava odovzdala signál o neskorom socializovaní sa, tak zabral jak hovado až sa sud prevrátil na mňa a dojebal som si kríže tak, že som bol týždeň seknutý a nechodil som.
Odvtedy viem, že s huličmi nerobím. Nie preto, že by som ich nemal rád, ale preto, že to majú inak, ako to majú nehuliči. Si v inom Matrixe.
„A tak už druhý deň plačem od bolesti, neviem si ani nájsť polohu v akej viem ležať, nie to sa ešte pohnúť. Dobrovoľne sa dávam na narkotiká a klepem do seba ružovučký Ibáč, pekne jeden za druhým, aby nebodaj neprestal účinkovať.“
Nehúl tie sračky!
Tak čo detičky, chutí vám brčko na Slovensku? Ako rekreačný hulič som sa vždy len tak priživil na tom, čo kamoši doniesli. Skrátka občas sa dačo našlo a bolo fajn. Vadil mi tabak, matrošu bolo málo a na čistý šúľanec som ukecal chalanov len občas. Zohnať matroš bolo easy, zaručiť kvalitku už až tak nie. A valstne kto sa staral, keď ide o pohodičku?
Raz však doniesli totálny hnoj. Netuším, čo to bolo, ale skoro ma jeblo. Potiahol som si šľuka a z posledných síl som podal ďalej. Zasekol sa mi dych, vypol obraz, zvuk prepol na mono a ja som sa cítil jak šprajcnutý v kajaku dolu hlavou v päťkovom syfóne. Rátal som sekundy od nádychu, snažil som sa uvoľniť bránicu a zostať pri tom super kľudný aby mi vzduch vydržal čo najdlhšie, kým to povolí. Partička sa tešila jak mi šlape, ujebávali sa jak mi vyliezli oči a jak mávam rukami – a ja som len chcel povedať „kokotííí“, ale nešlo.
A tak som s tým sekol. Sekol s tým vtedy dakedy aj iný chalan, tiež mu stačili dáke husté koláčiky aby bol 2 dni v horúčkach a arytmiách. Seklo s tým aj pár ďalších chalanov a báb, lebo sračky čo sa dali zohnať si dovolili pestovať pod lampou akurát vietnamci v skladoch niekde na Rendézi. Čo do toho museli dávať aby im to rýchlo vybehlo si ani netrúfam odhadnúť a my jak debili sme si to balili a tešili sa, že máme.
Skrátka buď ti to na Slovensku polieva poloslepá babka, alebo máš overený zdroj.
Výhoda prvá – ak je to legál, vieš čo kupuješ. Celá úroda ide povinne cez labák.
Keď policajná akcia s krycím názvom „Slatina“ v roku 2007 odobrala „nebezpečnému gaunerovi“ komplet úrodu technického konope, čo pestoval na izoláciu strechy domu, tak sa išli policajti došťať od radosti ako na tlačovke povedali, že lapli pomaly narkobaróna, lebo zhabali konope z ktorého by sa dalo vyrobiť 25000 dávok. Týpek sa však išiel došťať od smiechu, keď prišli výsledky z labákov v Slovenskej Ľupči a na certifikáte bol obsah účinnej látky (THC) 0,000%.
A keďže nulová THC konôpka sa vám prepečie, hádajte koľko deciek a veľkáčov dnes húli s pocitom ako idú s dobou a odrbávajú systém a pri tom možno ani netušia, že sa im len tak z pusy dými ničovaté nič za bohovsky veľa bubákov? Taký nulový díler sa isto rehoce aj fízlom, aj kunšaftom…
Prvé etikety na sáčkoch s trávou som videl na grilovačke u Chrisa. Navonok v spoločnosti kresťan, Ježiš sem, Ježiš tam, Ježišovi ďakuje za všetko. Na druhej strane keď si nebafne, tak je úplne mimo. On to tak pekne povie: „Vieš, tu ti pekne poradia, toto je na dobrý spánok, to má máličko THC, toto keď ma bolí koleno a toto keď počúvam Pink Floyd.“ A tak si nacpal sklíčko a nad kuchynským drezom si dal zopár pekných práskov. Potom už len hodinu konšpiroval o Ježišovi a mimozemšťanoch. Celkom som si ho užil, robil som si z neho prču a jeho to inšpirovalo a zdalo sa mu všetko ako nápady za milión 😉
O tráve a skúsenostiach z Kanady už ja na BBC
[Doplnené 30.12.2019] BBC Online publikovalo takmer polhodinovú video reportáž, v ktorej sa zamýšľajú nad výhodami a nevýhodami legalizácie obchodu s marihuanou v Kanade a sondujú politické a civilné naladenie pre túto tému v Británii. Hoci sa nedá celá problematika zhrnúť do pár kľúčových slov, vo videu odznel aj tento zaujímavý argument:
21+ Legal weed
Vstup do trávového obchodu len od 21. Navyše obchod musí mať nepriehľadné výklady, niečo ako u nás herne. Aby to vraj nevideli deti a mládež. To že vidia vo Wallmarte búchačky a chlast, to je OK.
Kukám na tie nepriehľadné dvere a uvažujem, čo ma čaká, keď sa tam zasuniem.
„I need to see your ID, please.“ Predavačka si ma čekne hneď pri vstupe, až potom sa môžem poobzerať po obchode. Ja si ju obzerám, ako keby bola mimozemšťan. Čakal som dáku dredatú spírsingovanú huličku s kerkou cez pol krku. Bola pekná, zaujímavá a prudko jebavá. Mne sa začali červenať uši, lebo o hulení viem prd a navyše moje oči behali po jej kozách tak nenápadne, ako nenápadne sa šíri prd v kine.
Zachraňujem situáciu a priznávam sa, že som došiel obsmŕdať. A tak trepem dáke bláboly o KDH a o tom, ako chcem napísať tento článok. Keďže sa poriadne nesústredím tak ma taktne odovzdala Jordanovi.
Jordan sa svojej úlohy turistického sprievodcu zhostil excellentne a hneď mi podáva do ruky tlačený leták – turistického sprievodcu po všetkých atrakciách vo Washingtone. Je v biznise už od čias, kedy tráva bola len na recept. Keďže bol Washington jeden z prvých štátov v USA, kde sa tráva zlegalizovala, je zvyknutý na zvedavcov z iných galaxií.
„a toto musíš zvládnuť vyhúliť na prijímacom pohovore, ak chceš robiť v našom obchode“.
Obchod vyzerá ppc. Parádny výber, všetko možné, ochotný personál, dobrý dizajn, fajn podmaz a točí sa tu kopa ľudí. Skrátka je vidno, že to sype. Jordan ide dobre, ukazuje mi všelijaké vecičky, dovolí mi všetko si fotiť, hovorí mi o možnostiach ako začať a s čím, čo je dobré a tak. Nezabudne aj zavtipkovať a vytiahne na stôl dáky 15 gramový párty šulec so slovami „a toto musíš zvládnuť vyhúliť na prijímacom pohovore, ak chceš robiť v našom obchode“.
Kým obchod v Seattli bol špičkový a profi s cenami za jointa už od 1,5 dolára, dedinský obchod hoďku od mesta bola riadna stodola v ktorej im bolo jedno, či mám dáke áj-dý. Ich prvá veta bola, že je na všetko 30% zľava ak nakúpim nad 90 dolárov. Bol piatok večer a do dedinského obchodu chodili nakupovať aj tí, čo už mali nakúpené z krčmy. Tiež to tam sypalo, aj keď najlacnejšia vecička tam bola od 5 dolcov.
Marijuana goes main street. Špeciálne vydanie časopisu Times.
Mal som už zozbierané pomerne dosť info a ešte stále veľa otázok, ktoré som chcel podložiť dákymi faktami. Zrazu sa na mňa pri pokladni v obchode vyškieralo špeciálne číslo známeho Tájmsu. A tak som ho kúpil a teraz z neho môžem zopár faktov opajcnúť.
Mimochodom, toto číslo vo veľmi zachovalom stave ponúkam niekomu z vás. Kto máte o neho záujem, napíšte mi. Ešte síce neviem, že čo mi treba napísať, ale aspoň netuším, komu ho pošlem a prečo ani za čo.
Špeciál sa celkom obšírne a vyvážene venuje celej problematike trávy, niekde od jej počiatkov začiatkom minulého storočia, cez fázy pre a proti, ponúka pohľad na politické rozhodnutia, pozerá sa na medicínske hľadisko, rozoberá biznis stránku veci, ponúka čísla a štatistiky a predstavuje prvých veľkých hráčov v legálnom biznise s trávou.
Čo sa deje s mozgom pod vplyvom THC?
Asi s každým niečo iné. Kým jednému hrabe, druhý sa cíti tvorivejší, tretiemu sa uľaví a vaščina sa tvári, že „so mnou to nič nerobí“. Tu je zopár infošiek na túto tému zo spomínaného Times magazínu:
Poztívne efekty sú v oblasti chronických bolestí – kanabidoidy reagujú so špecifickými receptormi a pomáhajú potláčať bolesť a zápaly, ďalej v oblasti liečby multiple sclerosis a epilepsie.
Prenatálna a dospievacia fáza vývoja človeka sa však pri požívaní THC spája s rizikom poruchy vývoja mozgu a nervovej sústavy. Užívanie v mladosti nesie so sebou negatívne riziko skorého nástupu mentálnych porúch ako je schyzofrénia a vážnejšie psychózy. A približne u 9% experimentátorov s gandžou sa vytvára závislosť, ktorá je u tínedžerov asi 6x pravdepodobnejšia ako u starších.
Typický trip trvá zhruba 2 hodiny po vyfajčení jointa, koláčiky čokoládky či iné konzumovateľné produkty s obsahom THC účinkujú o čosi neskôr, zato však trip trvá zvyčajne dlhšie – v priemere 4 až 6 hodín. Psychomotorický vplyv však trvá aj po vyprchaní tripu. Medzi najčastejšie post-tripové vplyvy, ktoré si užívateľ nemusí všimnúť, patrí porucha vnímania času spojená s časovými reakciami na podnety, poruchy koordinácie očí a rúk, alebo výpadky pamäte.
Výhoda druhá – skapal čierny trh.
Bol som pozrieť jeden barák ktorý sa dával do poriadku. Mukloval na ňom Pete, pohodový chalan v dobrej kondičke, okolo 40-ky. Trochu som sa vyzvedal ako mu ide robota a či mu dobre platia na malých domácich zákazkách.
Posťažoval sa mi, že teraz viacej maká na stavbách ako predtým. „Už to nie je čo to bývalo. Teraz jak je to legálne, tak ma už nikto nepotrebuje. Predtým som pestoval a mal som svojich zákazníkov. Šlapalo to dobre, sem tam problémik s fízlami, ale prišiel som si na svoje. Teraz sa mi to už neoplatí a vlastne nepestujem ani pre seba. V obchode si toho môžeš vybrať viacej, lepšie a za menej. Neoplatí sa mi pestovať ani na biznis, nechce sa mi to a v malom sa neoplatí celá papierovačka.“
Keď zoberiem fakt, že za necelé dva doláre (čo je menej ako za šálku kávy) mi v Seattli ponúkali jointa s certifikátom, tak to asi naozaj nedáva zmysel aby sa s tym dnes malí díleri paprali. Nikto ich už nepotrebuje a tak asi skapal čierny trh.
Ako sa narkobaróni stali kravaťákmi a čo z toho tečie do štátnej kasy
Analytici na Wall Street veria, že v nasledujúcich 10 rokoch pribudnú aspoň dvaja-traja miliardári v tomto priemysle. Nehovorím, že sa idem stať jedným z nich, ale takáto šanca sa vyskytuje iba raz za generáciu.
– Tripp Keber
Iróniou celého modelu, ako ho vidím ja, je aj to, že čierny trh sa podarilo zabiť aj napriek nekresťansky vysokým daniam. A aj napriek nekresťansky vysokým daniam sa kravaťákom čertovsky darí. Keby som bol veľký díler, asi by som si najviacej želal, aby skapali všetci malí hráči, a to sa vlastne aj stalo. Veľkí idú hore a malým zostali už len fušky na stavbách prípadne dáky ten flek v gandža shope.
Štát Colorado v roku 2016 vybral na dani za kanabis až 200 miliónov dolárov. Štátna daň na medicínsku marihuanu je 3% a daň z rekreačnej marihuany je vo výške 28%. Okrem týchto špeciálnych daní sa na predaj uplatňuje ešte „sales tax“ čo je u nás obdoba DPH.
Čo na to poliši?
V roku 2015 bol podľa štatistík každých 49 sekúnd niekto zatknutý vo vzťahu k marihuane. Až 43% všetkých drogových deliktov sa týkalo marihuany, 25% heroínu a kokaínu, 7% syntetických drog. V štáte Colorado v dôsledku legalizácie poklesol počet zatknutí o 80%. Hoci užívanie marihuany je medzi bilymi a čiernymi američanmi v rovnováhe, až 4x vyšší bol počet zatknutí černochov alebo hispáncov. Jeden z troch američanov nevie, či požitie marihuany pred jazdou autom ovplyvňuje ich schopnosť soférovať.
Vo Vancouvri som sa stretol so situáciami, kedy policajti dávali do laty dáke decko za hlúposť, kým pár metrov od nich, priamo na očiach fičali díleri. Bol to divný obrázok selektívnej tolerancie. Zakladal sa však na komplikovanom kolotoči, z ktorého díler vždy dajako vykĺzol ale policajt sa motal v papierovačke.
„Policajtom sa dozaista uvoľnili kapacity, môžu sa sústrediť na vážnejšie prípady. Keď som slúžil v Kalifornii, bol som v špeciálnom tíme – robili sme akcie a čistili sídla drogových gangov.“ hovorí Bill Corson, ktorý strávil v špecializovaných tímoch takmer 3 desiatky rokov.
Bill je na výsluhovom dôchodku a okrem outdorových aktivít sa venuje pastoračnej činnosti. Vyšiel z prostredia, v ktorom bol svedkom toho, ak o alkohol a drogy zruinovali život príbuzným, on sa však rozhodol ísť svojou cestou. Aj ako policaj vo výslužbe má však pomerne liberálny názor na marihuanu či alkohol:
„Rešpektujem zákony, ktoré umožňujú rekreačné užívanie konope. Z môjho osobného života ako aj z profesionálnych skúseností viem však povedať, že nepoznám ani jeden príbeh v ktorom by alkohol alebo droga priniesli ľuďom úspech a vytúžené šťastie či rodinnú pohodu.“
Nárast počtu dopravných nehôd pod vplyvom THC
V článku na NBC News sa okrem iného píše aj to, že až 14% vodičov, ktorí mali dopravnú nehodu pod vplyvom marihuany malo v aute dieťa. Je síce ešte priskoro hodnotiť výsledky, pretože legalizácia je ešte pomerne nová vec, avšak varovné signály existujú už po dvoch rokoch sledovania štatistík.
V štátoch Colorado, Oregon a Washington bol od čias legalizácie rekreačného húlenia oproti iným štátom zaznamenaný nárast dopravných nehôd o zhruba 6%. Určiť vzťah medzi nárastom nehodovosti a užívaním marihuany je ovplyvnené aj otázkou, ako presne odmerať vplyv drogy na vodiča. Kým pri alkohole je proces pomerne dobre a ľahko merateľný napríklad dychovou skúškou, psychoaktívne zložky THC môžu zostať v tele aj niekoľko dní. Psychomotorický vplyv THC trvá aj po vyprchaní prvotných účinkov a má vplyv na rýchlosť reakcie, koordináciu tela a pamäť.
Bude sa teda marihuana obchodovať na Wall Street?
Neviem a netrúfam si odhadnúť. Pravdou však je, že je to obrovský biznis ktorý porastie s pribúdajúcim počtom legalizujúcich krajín a štátov. Ako v každom biznise aj tu rozhoduje čas – niekto možno je v správny čas na správnom mieste.
Najsprávnejšie by však bolo, keby o tráve rozhodoval čistý rozum a nie peniaze z Wall Street.
Prečítané 192 x.
