To čo sa deje v týchto dňoch na Satinského ulici nie je hodné nezabudnuteľného slovenského zabávača a herca. Jeho schopnosť trefne a humorne pomenovať aj zložité spoločenské problémy by sa zišla aj na ulici, ktorá by mala niesť jeho meno.
Zarazil ma nanovo povesený plagát, improvizácia, ktorá ma šokovala svojim amatérskym a nevkusným umiestnením a znenie, ktoré vo mne vyvolalo mrazivý pocit náznaku bratislavskej neokultúry. Nedalo mi to a pohrabal som sa trošku v katastri a v zápisoch zastupiteľstiev Starého mesta a Bratislavy.
Šokuje ma kultúra prejavu, zrejme ako dôsledok pravdepodobného sporu majiteľov pozemku a mesta. Niečo na pozadí vrie, keď sa vyjadrenia musia exponovať do hrubokrko znejúcich zákazov. Nech už je to ako chce, karma domu pred ktorým stojí pekná socha Jula Satinského dostáva riadne do držky, neznelo by prijateľnejšie, ak by napísali niečo ako „Prechod na Satinského ulicu uzavretý, použite prosím obchádzku cez Rajskú. Ďakujeme za porozumenie!“ ?
Prečo existuje takáto zloba a prečo sa šíria rôzne vlny nevôle zodpovedať neviem. Domnievam sa, že ide o spor medzi vlastníkmi pozemku, ktorí majú inú predstavu o využití svojho majetku, ako sa uznieslo mesto. Som síce zástanca otvoreného priestoru a aj súkromníkov si vážim viac tých, ktorí to chápu, ale.
Satinského ulica v plánoch mesta
Tu je to ale tak, ako som ho našiel z dostupných zdrojov:
- Uznesením Miestneho zastupiteľstva Staré mesto č. 70/2014, zo dňa 20.5.2015 MZ schválilo pomenovanie novovzniknutej ulice – „Satinského ulica“ medzi Cintorínskou ulicou a Dunajskou ulicou, vedl’a novej nemocnice sv. Michala za podmienky, že budova trafostanice bude z novovzniknutej ulice kompletne odstránená, komunikácia bude priechodná, povrchovo primerane upravená a na vstupoch označená tabuľou s názvom ulice
- Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy dňa 24.9.2015 schválilo s platnosťou od 15.10.2015 všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy o určení názvov novovzniknutých ulíc, vrátane Satinského ulice, tak ako je uvedené aj v situačnom pláne č. 6 v prílohe VZN.
Škandál pri slávnostnom otvorení
Už pri slávnostnom otvorení došlo k prekvapeniu, kedy ľudia zablokovali ulicu kontajnermi a pozvaní hostia vrátane starostu a ministra odišli (alebo sa nezúčastnili). Zrejme bolo treba poukázať na niečo, čo sa dialo formou „o nás bez nás“.
Majetkové práva
Ak si pozriete kataster, docvakne vám, že mesto i mestská časť sa asi rútili do nedokonalého riešenia, určenie parciel nie je v súlade s tým, ako by mala byť ulica zapísaná v operáte a chýba im zrejeme i dohoda s majiteľmi pozemku, ktorý je kľúčový na celkové prepojenie medzi Cintorínskou a Dunajskou. Preto asi aj také podmienečné znenie VZN-ka (o priechodnosti komunikácie).
Parcela č. 8659/4 je na liste vlastníctva 5725 a už po letmom náhľade vidno asi 86 spoluvlastníkov a v časti ťarchy žiaden zápis v prospech mesta alebo verejného prístupu či priechodu. Navyše parcela je označená ako „Pozemok, na ktorom je dvor“.
Za úradnú komédiu, keďže sa bavíme o Satinskom, považujem aj zápis v katastri na parcele mesta 8663/18, ktorá je tiež vedená ako „Pozemok, na ktorom je dvor“. A aby nestačilo, Cintorínska a Dunajská ulica nie sú dodnes riadne vysporiadané a zapísané na C-čkových parcelách.
Ak sa raz má niečo oficiálne volať ulica, nemôže to byť dvor. Pretože dvor je uzavretý priestor ktorý nemusí byť verejný a ulica jednoznačne navodzuje dojem verejného priestoru – odjakživa.
Napríklad časť Cintorínksej kam ústi Satinského ulica spadá pod E-čkovú parcelu v správe Slovenského pozemkového fondu a ako majiteľ je vedený ČESKOSLOVENSKÝ ŠTÁT (Pozemné stavby,n.p.). Dunajská ulica si hovie na parcele registra E aj napriek tomu, že vlastníkom E-čkovej parcely je Hlavné mesto SR a správcom Staré mesto a tudíž niet z pohľadu do katastra prekážok, aby bola parcela prevedená na register C.
Ak som si teda takto poskladal verejne dostupné zdroje, tak ma mrzí nie len nevábne znejúca formulácia zákazu prechádzania cez Satinského, ale celá naša neschopnosť vysporiadať sa s majetkami, minulosťou a kultúrou nášho mesta. Nie to ešte aj s dôstojnou spomienkou na Satinského.
Prečo teda nie je vysporiadaný majetok socialistického „národného podniku“ ani 26 rokov po páde socializmu, prečo mesto nerieši E-čkové parcely, prečo niekto odhlasuje pomenovanie ulica na niečo, čo ulicou nie je a prečo si toto kocúrkovo má odskákať meno Jula Satinského a prečo sa my, čo máme radi Bratislavu máme pozerať na vyšpičkovaný zákaz keď ľadovec je poklesnutý kdesi pod hladinou úradnej neschopnosti dotiahnúť veci správne?
Existuje teda vôbec Satinského ulica?
Veľmi pekne prosím obyvateľov domu na rohu „Satinského (ne)ulice“ aby prehodnotili formu, akou pomenúvajú vec. Dá sa povedať to isté aj pekne, bez toho, aby sme sa my občania navzájom dráždili.
A ak sa situácia ukľudní, možno príde aj čas na znovuzpriechodnenie ulice, vyššia obrátkovosť ľudí by isto pomohla aj kaviarni a obchodu na prízemí ich domu. Nehovoriac o hodnote billboardov po kraji ulice na ktoré sa v podstate podľa zákazu nesmie nikto pozerať, iba majitelia domu? Ja osobne som sa tešil z toho, že sa ulicou prejdem, bola to príjemná skratka cez pekne upravený priestor. Mohla by tam vzniknúť dobrá energia.
Ak sa pletiem, prosím opravte ma alebo doplňte.
Prečítané 403 x.
